Kvások je živá kultúra divokých kvasiniek a mliečnych bakterií, ktorá nahrádza droždie a dodáva chlebu charakteristickú chuť aj lepšiu stráviteľnosť. Ako presne ale funguje?
Z čoho sa kvások skladá
Kvások vzniká spojením múky a vody, v ktorej sa postupne premnožia divoké kvasinky a bakterie prirodzene prítomné v múke a vzduchu. Výsledkom je živá kultúra, ktorú je potrebné pravidelne prikrmovať.
Ako kvások nakysne cesto
Kvasinky v kvásku spracúvajú cukry z múky a vytvárajú oxid uhličitý, ktorý nadnáša cesto a vytvára bublinky v striedke. Mliečne bakterie zároveň produkujú kyseliny, ktoré dávajú chlebu typickú kyslejšiu chuť.
Prečo je kváskový chlieb lepšie stráviteľný
- Dlhé kysnutie rozkladá časť lepku a škrobu v múke
- Kyslé prostredie znižuje množstvo kyseliny fytovej, ktorá bráni vstrebávaniu minerálov
- Chlieb má nižší glykemický index v porovnaní s droždovým chlebom
Droždie vs. kvások
Droždie je čistá kultúra jedného druhu kvasiniek, ktorá kysne rýchlo, ale neprináša výhody dlhého kysnutia. Kvások naopak obsahuje širokú zmes mikroorganizmov a potrebuje čas – zvyčajne 24 až 48 hodín, presne tak, ako pri našom ražnom kváskovom chlebe.
Ak si chcete kvások vyskúšať aj doma, odporúčame začať s naším sušeným kváskovým základom, ktorý je jednoduché oživiť aj pre úplného začiatočníka.
Prečo kvások vyžaduje pravidelnú starostlivosť
Kvások je živý organizmus a bez pravidelného prikrmovania múkou a vodou mikroorganizmy v ňom postupne odumierajú. Preto je dôležité kvások podľa toho, ako často pečiete, prikrmovať buď denne pri izbovej teplote, alebo raz týždenne, ak ho medzitým uchovávate v chladničke.
Čo ovplyvňuje chuť kvásku
Chuť kvásku ovplyvňuje najmä teplota, pri ktorej kysne, a druh múky, ktorou ho prikrmujete. Teplejšie prostredie podporuje rast kvasiniek a dáva chlebu miernejšiu chuť, zatiaľ čo chladnejšie prostredie zvýhodňuje bakterie produkujúce kyseliny, čo vedie k výraznejšej, kyslejšej chuti.
